Keď kráčate popri prekvapenom vrátnikovi podopretý zdravotnou sestrou z jednej strany a infúziou v ruke z druhej strany o pol druhej noci, je to celkom zábava pozorovať ten údes;).
Veľká rodina prináša so sebou svoje a tak sa ku mne prikradla nákaza, ktorá sa, aké šťastie, vyhrotila priamo na intráku, veď prečo niekde inde, kde by ste mali menej svedkov....
Šťastím bolo, že moja spolubývajúca bola stále hore, učila sa na rannú skúšku. Keď som sa za ňou priplazila s tvárou farby tiramisu a povedala jej, že v dohľadnej dobe odpadnem, asi mi najprv ani nechcela veriť, ale keď som s odstupom času otvorila oči a ona sa na mňa zvrchu zmätene pozerala, tušila som, že už uverila.
No a potom ten sympoš záchranár s tou najdrzejšou a najnepríjemnejšou sestričkou, ktorá keď ma nečakane pichla do prsta, aby mi zobrala kvapku krvi, takmer schytala jednu cez hubu. To sa robí? Najprv Vás zakecať, nenápadne Vám vziať ruku a prepichnúť Vám prst ihlou? ... To ešte nevedeli, že pri každom pohľade na krv sa mi vracia moja obľúbená odpadávacia mánička, a tak som sa ocitla nohami nahor.
Keď ma vynášali von do sanitky, bolo to, ako by sa mi to len snívalo. Veď takto vtipne som ešte nikdy z intrákov neodchádzala.
:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára