Na tejto škole som už skoro rok, no stále si nie som istá, či je to to, čo chcem. Denno-denne sa stretávam s mojími spolužiakmi, učiteľmi, no nejako im stále neviem prísť na "chuť":)
No začnem pekne od začiatku, po strednej škole som hneď nenastúpila na vysokú školu. Bolo to z rôznych dôvodov, či už to bola moja túžba zažiť niečo vzrušujúce (tým myslím nesedieť len v lavici ale dozvedieť sa niečo praktické o živote) alebo averzia voči slovenskému školstvu. Tak som si dala rok pauzu a za tento rok som sa naučila a vyskúšala mnoho vecí, ktoré len taký "obyčajný" študent nezažije. Neľutujem to žiadnym spôsobom, aj keď mnoho ľudí to považuje za stratený rok života. Pol roka som strávila v Číne, kde som pracovala. Zo začiatku to bolo ťažké, pretože Číňania naozaj neovládajú anglický jazyk( no na druhú stranu som sa naučila aspoň základy čínštiny), majú diametrálne odlišnú kultúru. To bolo pre mňa asi najhoršie, zvyknúť si na chrachlenie a flusanie všade okolo mňa, na vykrikovanie na ulici a hlavne rečovú bariéru. No nakoniec som si tam zvykla, a po takej dlhej dobe sa mi nechcelo ísť ani domov. Po tomto roku som sa rozhodla(aj keď to bolo skôr vynútené rodičmi), že na vysokú školu sa predsa len prihlásim, ale stále nie som presvedčená či je to to správne rozhodnutie. Keď mám zhodnotiť moje fungovanie na vysokej škole, tak chodím do nej trikrát do týždňa, neučím sa vôbec, sem tam si napíšem nejakú úlohu, ktorú mám zadanú, ale to je väčšinou len nejaká esej na vybranú tému. Učím sa iba keď je skúškové obdobie. Nemyslím si, že táto škola ma niečo naučí, keďže sa vlastne vôbec neučím. V lete sa znovu chystám do Číny na tri mesiace, tak uvidíme, či si cestu predĺžim a rozhodnem sa nenastúpiť do druhého ročníka, alebo nakoniec budem pokračovať.....
No začnem pekne od začiatku, po strednej škole som hneď nenastúpila na vysokú školu. Bolo to z rôznych dôvodov, či už to bola moja túžba zažiť niečo vzrušujúce (tým myslím nesedieť len v lavici ale dozvedieť sa niečo praktické o živote) alebo averzia voči slovenskému školstvu. Tak som si dala rok pauzu a za tento rok som sa naučila a vyskúšala mnoho vecí, ktoré len taký "obyčajný" študent nezažije. Neľutujem to žiadnym spôsobom, aj keď mnoho ľudí to považuje za stratený rok života. Pol roka som strávila v Číne, kde som pracovala. Zo začiatku to bolo ťažké, pretože Číňania naozaj neovládajú anglický jazyk( no na druhú stranu som sa naučila aspoň základy čínštiny), majú diametrálne odlišnú kultúru. To bolo pre mňa asi najhoršie, zvyknúť si na chrachlenie a flusanie všade okolo mňa, na vykrikovanie na ulici a hlavne rečovú bariéru. No nakoniec som si tam zvykla, a po takej dlhej dobe sa mi nechcelo ísť ani domov. Po tomto roku som sa rozhodla(aj keď to bolo skôr vynútené rodičmi), že na vysokú školu sa predsa len prihlásim, ale stále nie som presvedčená či je to to správne rozhodnutie. Keď mám zhodnotiť moje fungovanie na vysokej škole, tak chodím do nej trikrát do týždňa, neučím sa vôbec, sem tam si napíšem nejakú úlohu, ktorú mám zadanú, ale to je väčšinou len nejaká esej na vybranú tému. Učím sa iba keď je skúškové obdobie. Nemyslím si, že táto škola ma niečo naučí, keďže sa vlastne vôbec neučím. V lete sa znovu chystám do Číny na tri mesiace, tak uvidíme, či si cestu predĺžim a rozhodnem sa nenastúpiť do druhého ročníka, alebo nakoniec budem pokračovať.....
“Your time is limited, so don't waste it living someone else's life. Don't be trapped by dogma - which is living with the results of other people's thinking. Don't let the noise of other's opinions drown out your own inner voice. And most important, have the courage to follow your heart and intuition. They somehow already know what you truly want to become. Everything else is secondary.” Steve Jobs :)
OdpovedaťOdstrániť