Spontánnu príhodu z oblasti študentského života, ktorú by bolo vhodné publikovať, vo svojej hlave v tejto chvíli nenachádzam. Napriek tomu, by som vám rád napísal o najčerstvejšom zážitku, a to návšteve divadla Malá scéna. Včera (utorok) som sa v podvečerných hodinách vybral na povinné predstavenie, z ktorého výstup samozrejme očakáva profesorka v podobe kritiky. Že povinná kultúra ? Veľa nadšenia...
Po príchode do budovy som hneď tušil, že budem správne. Ľudia typu "upravený vždy a všade" nepokojne prechádzali z jedného rohu do druhého a čakali na možnosť usadiť sa. Kde tu sa našla staršia pani, občas aj pán, ktorý so zaujatím čítali rôzne farebné letáky o divadelných hrách. Ja ako nováčik na pôde divadla som sa len obzeral, ako čo najlepšie zapadnúť do toho upraveného davu a robiť to, čo sa robiť má. Po návšteve šatne prišla konečne tá vytúžená chvíľka, možnosť usadiť sa... Sedím a čakám, čo to zase bude..
Svetlá zhasínajú, hudba hrá. Je to tu. Starší pán na javisku študuje knihu o fyzioterapii, všade okolo pôsobivé kulisy ktoré dotvárajú scénu. Či už ide o rôzne sado-maso pomôcky, vibrátory, či španielske mušky, akosi to k tomu starému pánovi nesedí. Zažltnué fúzy, vlasy prečesnuté cez plešinu, a prudko intelektuálny výraz tváre... Tu na scénu prichádza, akoby omylom, žena v zrelom veku, žena ktorá asi úúplne náhodou netuší čo vlastne chce.. Dáva sa do reči. Do reči s Hviezdoslavom v sexshope, pánom ktorý ženstvo nenávidí a je presvedčený, že ženy nič nevedia a dostanú sa všade.
Tento posledný exšepkár v Slovenskom národnom divadle je plný prekvapení, čo zaručí že sa pri tejto hre nudiť rozhodne nebudete. Ako už asi tušíte, tieto riadky patria novému predstaveniu v divadle Malá scéna s názvom Hviezdoslav v sexshope. Predstaveniu, ktorého na prvý pohľad povrchné myšlienky siahajú hlbšie a vykresľujú svet dvoch osamelých ľudí. Ľudí ktorí za svoju osamelosť obviňujú druhých. Ľudí ktorých osamelosť trápi. Jednoducho ľudí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára