Michaela

Môj študentský život je každý deň takmer rovnaký. Dokonca ani neviem, či ho môžem nazvať študentským životom v pravom slova zmysle. Jediné, čo sa od minulého ročníka zmenilo je fakt, že školu mám už len trikrát do týždňa miesto štyroch či piatich dní. Avšak aj tieto 3 dni sú veľmi vyčerpávajúce, pretože prednášky máme rozťahané od rána do večera s niekoľkými oknami, takže zo dňa mi veľa času neostáva. Človek by aj povedal, že mám teraz viac času na svoje záujmy a aktivity, ale opak je pravdou. Dokonca mám pocit, že čím viac voľna od školy mám, tým viacej povinností dostaneme. Takže študentské utorky a stredy v Mlynskej doline sú už minulosťou...
Aby som sa však len nesťažovala, opíšem svoj študentský život v Moskve, ktorý som mala možnosť zažívať 2 mesiace počas jazykovej stáže. S týmto slovenským sa nedá ani porovnať.
V prvom rade bola veľkou výhodou dochádzka (či skôr nedochádzka). Nikto neriešil, koľko má človek absencií a kde sa počas nich zdržoval. A tak veľa zahraničných študentov rovnako ako ja zvolilo radšej zdokonaľovanie si jazyka v teréne a konverzácie s náhodnými okoloidúcimi ako len vysedávanie v triedach. Tým pádom sme si viacerí spojili príjemné s užitočným.
V druhom rade treba spomenúť fakt, že inštitút pre nás organizoval rôzne akcie typu exkurzia po meste, návšteva iných vysokých škôl a podobne. Taktiež sme mali možnosť vďaka študentskému preukazu, v rámci ktorého sme si mohli nárokovať na zľavu, navštevovať rôzne kultúrne zariadenia a takmer nič nás to nestálo. Väčšinu voľného času sme teda trávili v divadlách, kinách a podobne. Dokonca aj vysokoškolské kluby boli na každom kroku, takže človek bol neustále v styku s ľuďmi a popri zábave sa veľa nového naučil.
Najviac času som však trávila s mojimi ruskými kamarátmi, ktorí mi ukázali aj tie najskrytejšie zákutia tejto európskej metropoly. Akcie typu nočné pochody mestom, nočné korčuľovanie a podobne sme si mohli tým pádom dovoliť absolvovať hocikedy v týždni, lebo človek bol slobodnejší. Avšak samozrejme každý z nás mal nejaké povinnosti, ale nemusel preto vysedávať od rána do večera na prednáškach.
Takýto študentský život sa mi veľmi pozdával. Trochu mi pripomenul slová mojich známych, že vysokoškolské roky sú tie najkrajšie v živote a hlavne, že sa nedajú porovnať so strednou školou, kde treba stále chodiť a dennodenne sa pripravovať. Dúfam, že sa mi takýto útek z „každodennej reality“ podarí ešte niekedy zažiť.
Michaela Rapcova