Budíček ráno o 4.45. Pozriem naň a vravím si, prečo som na intrák nešla radšej včera večer. No ale to si vravím každý týždeň a s touto myšlienkou vstávam a chystám sa na úmornú cestu vlakom smerom do Bratislavy. Vstupujem do vlaku a hľadám nejaké kupé, kde vyzerajú ľudia aspoň trochu normálne. Mám šťastie na všelijakých podivných ľudí, ktorí odo mňa zisťujú čudné veci. Konečne si sadám, sú tu tri ženy, dve našťastie komunikujú medzi sebou a jedna spí. Púšťam si pesničky a snažím sa upadnúť do kómy, aby cesta ubehla čo najrýchlejšie, keď zrazu revízor drsne otvorí kupéčko a skríkne: „Pristupovali?“. Kupujem si lístok, pretože v tom našom zapadákove lístky predávajú až od šiestej a zaspávam.
Prichádzam na stanicu a som zmrznutá, pretože vo vlaku sa samozrejme zas nekúrilo. Odtiaľ putujem ďalej na intrák a privolávam výťah, keďže bývam na siedmom poschodí. Síce som si prvé dni školy vravela, že budem chodiť po schodoch a možno trochu schudnem, ale vydržalo mi to asi dva dni. Vstupujem do izby, kde mi ako prvé do očí padne kilo prachu pod stolom a nejaká pukancová kukurica v strede izby. No fuj. Ale dalo sa to čakať, keďže moje spolubývajúce zásadne neupratujú. Chytám metlu a handru a dávam izbu ako tak do poriadku. Po tejto „úchvatnej a zmysluplnej“ činnosti musím bežať do školy. Stretávam spolužiačky, ktoré tiež nie sú nadšené z nadchádzajúcich nudných prednášok, ale už máme svoje finty ako to prežiť. Niektoré lúštia krížovky, ale najobľúbenejšia činnosť na prednáškach je čítanie kníh. Cesta na intrák je vždy veľmi zaujímavá. Väčšinou cestujeme nalepené na dverách a snažíme sa v škáročkách na dverách nasať aspoň trochu čerstvého vzduchu. Keď prídem na izbu je už tma a som taká unavená, že sa len zrútim do postele, pozriem nejaký film a idem spať. Utorky ale majú študenti najradšej, lebo celá Mlynská dolina žije a počujem spievať všelijaké skupinky určite veľmi dobre naladených ľudí. Zaspať sa mi podarí len za pomoci mp3 prehrávača. Celý týždeň prebieha v podobnom duchu, len občas sa musím donútiť spraviť si nejaké úlohy alebo niekedy vybehnem s kamoškou večer von.
A konečne je štvrtok a som na stanici a čakám na vlak. Usadila som sa do prázdneho kupé, v ktorom je v nedýchateľný vzduch, pretože sa strašne kúri. Úžasná kultúra nášho cestovania. Prisadol si ku mne nejaký pán, vybalil klobásu, cibuľu a pivo a chystá sa to s chuťou konzumovať. No super, to zas bude cesta...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára