Študentský pondelok

Študentské roky sú vraj najkrajšou etapou v živote človeka. Áno, naozaj sú v nej pekné momenty, no tie väčšinou vôbec nemajú nič spoločné so školou a je ich oveľa menej než tých nepríjemných.

Môj študentský život sa každý týždeň začína rovnako. Pondelok je ten najhorší deň v týždni. Ráno 4:30 sa zobudím na už dobre známu melódiu, ktorá sa mi síce páči ale radšej by som ju už nikdy v živote nechcela počuť. Zvyčajne nemám veľa času na rozmýšľanie, či sa mi chce alebo nie, musím sa rýchlo umyť, zabaliť si veci do mojej veľkej kvetinkovej tašky, ktorá so svojou farebnosťou aspoň trošku zlepšuje moju náladu a bežať na autobus. Už dopredu sa teším, že v autobuse si môžem aspoň takú pol hodinku pospať, tak skoro ráno každá minúta je pre mňa dar. Keď autobus dorazí do Nových Zámkov, síce ospalo, ale rýchlejším tempom sa blížim k železničnej stanici. Na šťastie nemusím veľa čakať na vlak. Vo vlaku nasleduje ďalší viac než hodinový spánok. Konečne o pol ôsmej som v Bratislave a rovno môžem ísť do školy. Keďže hodina mi začína o deviatej ešte mám trošku času kuknúť si do mojich poznámok a zopakovať si pár vecí. Na hodine nemám možnosť oddychovať, je to jedna z takých hodín kde človek, aj keď ho prednáška vôbec nezaujíma, musí mať výraz na tvári záujemca. Hurá, prvá hodina sa skončila a teraz mám hodinu a pol kým mi začína ďalšia. Nájdem si nejaké pokojné miesto v škole a čakám. Väčšinou si niečo prelistujem alebo ako každý dnešný študent vytiahnem si počítač a navštívim už dobre známu stránku- facebook.

Čas raz dva odíde, nie ako na nasledujúcej hodine, kde po pol hodine každý si pozerá svoje hodinky a ráta minúty. Po hodine čaká na mňa môj „maratón“, mám na to skoro dve hodiny, aby som sa stihla dostať na privát, kde bývam počas školy a naspäť do školy na ďalší seminár. Cesta tam a naspäť trolejbusom mi trvá takú hodinu, plus ešte cesta pešo a o tom ani nehovorím, že bývam na štvrtom poschodí a výťah nemáme. Na vybalenie vecí z tašky a na obedovanie mám iba pol hodinku. Po poslednej pondelkovej hodine nasleduje to, načo som čakala už od rána, konečne sa stretnem s mojím priateľom, aj keď sme spolu iba hodinku, tá hodina je lepšia než celý deň. Okolo ôsmej unavene a bez sily sa dostanem na byt. Trošku sa porozprávame so spolubývajúcimi a po horúcej sprche si ľahnem do mojej pohodlnej a teplučkej postele.