A je to tu, po pracovnom víkende opäť prichádza ďalší nový týždeň. Vždy sa naňho veľmi teším, pretože väčšinou celý víkend „prebrigádujem“ a na brigáde ešte stíham aj učenie, robenie úloh, čo dosť vyčerpá. S rodinou sa potom vidím iba v piatok poobede a sobotu večer, v nedeľu večer rovno z brigády cestujem vlakom do Ba. Voľný čas si nahrádzam cez týždeň večerným leňošením pred telkou, avšak nie vždy sa to podarí. Niekedy sa učenia nakopí a človek sa ide zblázniť...
Po príchode na privát v nedeľu večer som vždy taká unavená, že stihnem iba vybaliť veci z tašky, umyť sa a rovno spať. Zobudím sa až ráno na priateľov budík, ktorý vstáva o šiestej. „ Ach jaj, o chvíľu budem musieť vstať aj ja“ , vravím si. Na chvíľu ešte zaspím, no o siedmej opäť chrčí budík, a to už pre mňa. Na byte skoro nikto nie je, traja spolubývajúci sú už v škole, štvrtý spí po nočnej službe. Aspoň mám celú kúpeľňu pre seba. Pozriem z okna a pri pohľade na vytvorenú kolónu sa „strašne poteším“! Rýchlo najesť, obliecť a utekať na skorší spoj, aby som stihla prísť včas na prednášku. Keď sa vytvoria zápchy, cestujem do školy aj okolo hodiny. Lokalita nášho bytu nie je bohvie čo, no keď chceme byť partička z TN pokope spolu na byte, musíme niečo pretrpieť – dlhú cestu do školy.
Už píšem z trolejbusu sms-ku spolužiačke, aby vedela, že prídem, že iba „obdivujem krásy“ Bratislavy z trolejbusu, ktorý sa pohybuje rýchlosťou chodca. Zadychčaná doletím na prednášku, super, nemeškám dlho a nie som jediná, ktorá prichádza neskoro. Na obed ešte skočím domov a potom naspäť do školy. Milujem večer, keď sa celá „rodinka“ z bytu stretneme, porozprávame zážitky zo dňa, poučíme sa trochu a ideme spať. Pondelky bývajú nezáživné, nudné, no utorky je to lepšie. Krajšie ráno, môžem si pospať dlhšie a aj priateľ. Nachystám nám raňajky, spoločne sa najeme a začiatok dňa je hneď krajší. Aj hodiny v škole sú zaujímavejšie, krajší večer so spolubývajúcimi, dokonca aj priateľ aspoň jeden večer nehľadí do anatómie a venuje sa mi:). Sedíme pred telkou, jeme čipsy a komentujeme program, ktorý je v TV. Niekedy na výzvu najstaršieho „z rodinky“ degustujeme pár pohárikov pred spaním O:). V prvom ročníku bol čas aj na diskotéky v Mlynskej doline min. dva razy za mesiac, teraz v druháku si to nemôžeme dovoliť. Vynahrádzame si to posedeniami v obývačke pred TV tzv. bytovicou.
V stredu ráno sa zobudím na budík, rozmýšľam: mám, nemám....Nemám ísť! Lenivosť vyhrá. Nechce sa mi ísť na prednášku, veď aj tak opäť bude prednášať to, čo som si cez víkend naštudovala a mám zmáknuté. Prídem do školy až o pol dvanástej. Seminár rýchlo ubehne a so spolužiačkami skočíme na obed, keďže máme okno medzi hodinami. Je krásny slnečný deň a všetky máme skvelú náladu, smejeme sa aj na úplných hlúpostiach. Jar už cítiť vo vzduchu, a preto po výbornom obedíku v jednej reštaurácii na Štúrovej ulici sa ideme prejsť pri Dunaj (alebo k Váhu ako vždy poviem zo zvyku z TN). Po dvoch seminároch o šiestej idem domov (môj druhý domov v Ba) a teším sa na partičku z bytu. Vždy mi vedia zlepšiť náladu a som šťastná, že ich mám!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára