Študentský život v nohách

Študentský život, tak ten mám doslova v nohách. Iste sa pýtate prečo v nohách a nie v hlave. No preto, že denne šlapem z Ružinova pešo až do školy v meste. Nie, niesom na tom až tak zle, že si nemôžem dovoliť kúpiť sem - tam lístok na MHD aj keď peňazí pri študentskom živote nikdy nieje dosť. Dôvod je čisto prozaický. Chce sa mi! Neznášam preplnené dopravné prostriedky plné spotených ľudí s čudnými výrazmi v tvárach a tak sa radšej prejdem. Počas mojej x - kilometrovej chôdze mám dosť času premýšľať nad školou, životom, či sledovať ako sa mojim rodným mestom každodenne hemžia tisícky uponáhľaných nevrlých ľudí smerujúcich bohvie kam a za čím. Keď konečne dorazím do školy, som síce trochu na dne so silami, no motivácia a túžba po novom poznaní to zachvíľu premôže. Niekedy sa mi síce stáva a v poslednej dobe často, že moja dynamická povaha je uzemnená vlečúcimi sa hodinami, ktorým chýba "šťavnatosť" potrebná pre moju optimickosť. Moji spolužiaci a spolužiačky sú tiež nasmerovaní čo sa týka záujmov každý na inú stranu a mne chýba akási spriaznená duša v škole, ktorej nebudem ľahostajný. Cítim prázno v duši a v mysli sa mi splieta zložitá sieť v zmes pozitívnych a depresívnych myšlienok čakajúcich na konečnú simbiózu. Niekedy mi príde moja existencia márna a mám pocit, že moje štúdium smeruje do slepého bodu. Vtedy mi však prospeje znova dlhá prechádzka, tentoraz smerom domov, pri ktorej opäť nechám mojim myšlienkam voľnosť a tie negatívne sa dočasne rozplynú...