Život študenta na intráku

Čas je pre každého študenta najväčším nepriateľom – hlavne, keď sa ani nenazdáme a po skvelom víkendíku nasleduje krutá realita – čiže škola a povinnosti s ňou spojené...

Je nedeľa. Zobúdzam sa na budík, ktorý mi signalizuje, že je čas vstávať a chystať sa na nedeľnú omšu – klasika. ;) Po nej nasleduje spoločný obed s rodinkou, a potom pomaly, ale isto sa blíži môj čas odchodu na stanicu... Spolu so sesterkou a s partiou sa vydávame na cestu do ďalekej Bratislavy.

Cestujúc do cieľa si ešte rekapitulujem víkend strávený s rodinou a s priateľmi, no a psychicky sa pripravujem na nový začiatok týždňa. Povinnosti, ktoré ma opäť čakajú sa snažím vítať s otvorenou náručou. Zas ma čaká niečo nové, dosiaľ nepoznané, či už pozitívne alebo negatívne zážitky, ale teším sa, lebo viem, že ma v našej útulnej izbičke na intráku  budú očakávať moje spolubývajúce. Sú to skvelé baby a spolu vytvárame „nebezpečnú“ trojku – prežili sme toho spolu už dosť, keďže spolu bývame už druhý rok a sú to najlepšie pre mňa, čo ma mohlo počas intráckeho života stretnúť... ;)

Po príchode na vlakovú stanicu mám namierené priamo na intrák do Mlynskej. Aaach..cestovanie vie človeka riadne vyčerpať, a tak mi nezostáva nič iné, ako sa len vybaliť, napapať ešte; a keď zvýši čas, tak si pozriem niečo do školy. Nikdy však nechýba dobrá nálada a zdieľanie zážitkov z víkendu s babami. Niekedy si dokážeme brúsiť jazyk až do neskorej noci, ale pssst... ;)

Pondelok ráno. Nieee – a je to tu... Ten pondelok by mi ani nevadil, skôr to ranné vstávanie, ktoré ma častokrát ubíja. Šup von z postele teda, vychystať sa do školy a utekať na bus, ktorý je, samozrejme, preplnený, hlavne v časových intervaloch cca od 8:00 do 10:00 hod. Snažím sa tam natlačiť, (aj keď niekedy neúspešne) aby som stíhla včas doraziť na prednášku. Tam sa stretávam a zdravím so spolužiačkami. Dobrý flek mi však vždy podrží moja spolubojovníčka (Monika), s ktorou potom trávim polku dňa a niekedy aj druhú polku – v podobe prežúrovanej študentskej noci. ;) Tomu sa hovorí život, že? Ale podotýkam, že sa to stáva len občas, teda príležitostne...

Ale vráťme sa pekne na akademickú pôdu ešte... Na niektorých seminároch sa dobre zasmejeme so spolužiačkami a iné semináre spolu „pretrpíme“, očakávajúc záver, aby si každá mohla, resp. mohol ísť po svojom. Niekedy však mávame „okná“ medzi seminármi, a tak sa vyberieme partia buď do mesta, alebo len tak von niekam na prechádzku, aby sme prišli aj na iné myšlienky a neriešli neustále kolobeh tém týkajúce sa jazykovedy a literatúry – veď aj dobrého veľa škodí, nemám pravdu? ;)

Po príchode na intrák si konečne môžem vydýchnuť, a tak sa s babami (po spoločnej dohode) vyberieme do jedálne, odkiaľ sa potom so spokojnými žalúdkami opäť vraciame na izbu, kde si každá robí svoju „robotu“ a zároveň diskutujeme. Niekedy si ešte aj večer zamaškrtíme rôznymi dobrotami, prípadne si niečo objednáme donáškovou službou. Pomaly sa chýli k noci a je čas ísť spať – ponoriť sa do ríše snov a nechať sa nimi uniesť na tých pár hodín... ;)

Podobne to potom prefrčí aj zvyšné dni v týždni, až kým sa neocitnem zas na stanici a kupujem si lístok zvaný DOMOV... :)